1/KLon SK-G a záhadný...
pridane: 08.03.2010, autor: Matúš Jurík
Klon SK-G a záhadný vírus Už v roku 1968 sme sa na prednáškach zo všeobecnej virológie dozvedeli, že „potomstvo“ jedinej vírusovej častice sa označuje ako k l o n. Tento termín prináleží aj potomstvu jednej vošky (hmyz živiaci sa vyciciavaním rastlinných štiav) - pri partenogenetickom rozmnožovaní. Partenogenéza je nepohlavný spôsob rozmnožovania, keď samička rodí celý svoj život bez toho, aby bola oplodnená.
Ako vedecký pracovník som niekoľko rokov po katastrofe v Černobyle zistil v lokalite Čierna nad Tisou, v blízkosti našich štátnych hraníc s Ukrajinou, niekoľko exemplárov hmyzu podobajúceho sa na vošku lucernovú. Hmyz s vedeckým názvom Aphis craccivora je okrem iného charakteristický čiernou farbou a chrbtovým štítom, ktorý mi s určitou dávkou fantázie pripomínal pancier korytnačky.
Hmyz z východného Slovenska mal veľkosť približne tri milimetre a chrbtový štít bol len na ľavej polovici tela. Z jednej takejto samičky som rozmnožil zvláštny klon s označením SK-G (Slovakia, G). Za prísnych bezpečnostných podmienok sme vošky rozmnožili na podrobnejšie experimenty. Vzhľadom na to, že podobný hmyz prenáša vírusy z jednej rastliny na druhú, museli sme byť opatrní, aby nedošlo k prenosu neznámeho patogénneho činiteľa v prírode.
Po určitom čase sme totiž izolovali z klonu SK–G zvláštny vírus patogénny nielen pre rastliny, ale dokonca prenosný aj na človeka. Pre naše virologicko-vektorologické (vektor = prenášač vírusu) oddelenie to bol doslova šok. Už od začiatku to vypadalo na svetový objav, ktorý vyvolával u mňa úžas, ale súčasne nepochopenie u šéfa.
„Musíme vec dôkladne zvážiť“, povedal dôrazným tónom v hlase, len čo sa objavil vo dverách mojej malej pracovne. V ruke držal veľkú poštovú obálku.
„Čo bude s výskumnou správou pre riaditeľa Virologického ústavu?“, utrúsil som poznámku formou otázky, no mal som dojem, že s odpoveďou akosi váhal.
Keď šéf vošiel do miestnosti, ponúkol som mu stoličku. Posadil sa vedľa mňa. Obaja sme si boli dobre vedomí, čo by to znamenalo, keby sme skutočne objavili takýto záhadný druh vírusu vo svete ako prví.
SK-G je hmyz, ktorý sa živí nielen vyciciavaním rastlinných štiav, ale dokonca aj krvou živočíchov, experimentálnych zvierat, napr. bielych myší. Vírus spôsobuje na koži infikovaného človeka nepekné drobné výrastky, ktoré sme nazvali enácie. Sú veľmi podobné tým, ktoré sú známe na rastlinách infikovaných jedným z fytopatogénnych vírusov. Šéf spočiatku váhal so svojim vyjadrením, ale napokon súhlasil.
„Budeme pokračovať pri riešení tejto úlohy pokusmi na dobrovoľníkoch“
Týmto mojím šéfom bol vyštudovaný lekár, ktorý sa špecializoval na virológiu – doktor Jozef Rudolf.
„ V rastlinách pretrváva vírus po celý ich život. V prípade, že vírus pomocou klonu SK-G prenesieme na zdravé rastliny, stávajú sa nevyliečiteľne chorými, postupne nereagujú na svetlo, strácajú zelené farbivo zvané chlorofyl a hynú. Fascinuje ma spôsob prenosu vírusu z rastlín na človeka a z človeka na na rastliny,“ poinformoval som vedúceho o výsledkoch niektorých experimentov.
„Nemáme dokázané, že ide o vírus, aspoň to nevieme stopercentne, hovorme preto o Enačnom agense“, odpovedal na to šéf.
V roku 1978 sme s iným kolegom, ktorý bol z oddelenia elektrónovej mikroskopie, dokázali vírusom podobné častice v slinách a v telesnej tekutine hmyzu – zvanej hemolymfa. Aj v kanálikoch špičky ústnych orgánov – styletov sa nachádzali vláknité partikule, pripomínajúce vírus tabakovej mozaiky, ktorý na rozdiel od nového vírusu vôbec nie je prenosný hmyzom. Preto sme ho jednoznačne nazvali Enačným vírusom.
/pokračovanie/