3/Lyon

3/Lyon

Na laboratórnom stole ležal podrobný popis experimentov. Z aktovky som vybral hmyz SK-G a vzorky Enačného vírusu. Vložil som vírus do chladničky. Laborantka priniesla niekoľko zlatých “prútikov” , ktoré hrúbkou a dĺžkou pripomíali jej nakrátko ostrihané vlasy. Ukázala mi spôsob prichytenia prútikov na dorzálny – chrbtový štít samičiek SK-G, ktoré mali platničky len na polovici chrbtovej časti teľa, čo robilo určité ťažkosti, no nakoniec sa to podarilo, zvládli sme to spoločne, samozrejme všetko pod mikroskopom.
Porovnali sme penetračné grafy SK-G a Gacccivora a zistili sme, že sú úplne rovnaké. Šéf mi oznámil, že do laboratória prídu lekári z blízkej kliniky. Podieľali sa na experimentoch s ľudskými dobrovoľníkmi. Podarilo sa nám preniesť vírus z listov tabaku na vybraných dobrovoľníkov pomocou prenášačov Graccivora.
Dvaja lekári kontrolovali penetračné grafy metódou EPG a prejav infekcie na koži ľudí. Pokusne infikovaní ľudia mali na koži, hlavne na chrbte a stehnách drobné výražky. Pod lupou výražky vyzerali ako enácie, ktoré sme pozorovali aj na infikovaných raslinách.
Lekári sa snažili preniesť francuzský vírus z dobrovoľnikov na hmyz Graccivora a pokusy sa vydarili.
Keďže na prenos vírusu bolo treba len niekoľko sekund až minút, pokusy prebiehali rýchlo. Stačilo, aby Graccivora urobili niekoľko tzv. skúšobných vpichov svojimi ústnymi orgánmi. Všetko sa sledovala elektronicky na spomínanom zariadení EPG. Skôr ako sa samičky hmyzu prisali na pokožku, bolo ich treba striasť pomocou malých štetcov do pripravených skúmaviek. Nasledovalo to najťažšie, keď bolo treba odoberať hemolymfu z hmyzu s veľkosťou okolo troch milimetrov. Lekári odoberali hemolymfu do jemných sklenených kapilár. Všetko bolo treba robiť pod lupou.
Odber hemolymfy pre mňa nepredstavoval problé, keďže také isté odbery hemolyfy sme bežne robili aj vo Virologickom ústave v Bratislave.
Vzorky hemolymphy sme prezerali v elektrónovom mikroskope a našli sme v nich vláknité vírusové častice.
Medzitým sme sa dohodli s mojim šéfom doktorom J. Robe, že rozmnožíme náš slovenský Enačný vírus na rastlinách tabaku a hmyz SK-G necháme rozmnožiť v insektáriu, to znamená v miestnosti kde chovali hmyz. Bola to práca na niekoľko týždnov.
“Porovname slovenský a francúzský vírus, imunologickú zhodnosť a nezhodnosť”, povedal Robe.
Veď preto som tu, povedal som si a pustil som sa s chuťou do práce. Táto práca mi trvala asi tri mesiace. Pracoval so samostatne, mal som k dispozícii všetky nevyhnuteľnosti na experimenty.
Po troch mesiacoch sme výsledky hodnotili spoločne s doktorom Robe. Našťastie, náš a francúzský vírus sa nelíšili. Bola to pre mňa dobrá správa. Ďaľší dôkaz, že v Bratislave sme sa nemýlili.

“Máme úplne rozlúštený genóm Graccivora”, povedal o niekoľko týždnov J. Robe. Nedalo mi, aby som sa nespýtal na jeho názor, aký to bude mať význam pre naše expermenty.
“O pol roka, možno ešte skôr budeme múdrejší”, odpovedal J. Robe.
“Rozbiehame totiž spoluprácu s Američanmi”, dodal napokon.
Americko- francuzsko-slovenská spolupráca”, zažartoval som si.
“Myslím, že je už na polceste”? usmial sa Robe.
“Američania rozlúštili genetický kód človeka, poznajú presné poradie báz, ktoré kódujú bielkoviny, my končíme s našimi experimentmi s hmyzom”
“Možno mám šialený nápad, ale podľa mňa bude zaujímavé porovnať ľudský genóms genómom Graccivora,” povedal Robe.
“Môžem s Vami len súhlasiť,” povedal som.
Rozhovor sme neukončili, zazvonil telefón.
V povahe vírusového genómu je prirodzený vývoj podliehajúci zmenám, ktorým hovoríme mutácie. Dočítal som sa, že asi len v dvoch percentach getického materialu sa líšime od šimpazov, v troch percentách od goríl…Všetko to sa mi premietlo v mozgu.
Záhadný vírus, prenosný na človeka, na hmyz aj na rastliny. Bol som ako posadnutý nedočkavosťou, kam tento medzinárodný výskum povedie.