4/Medzinárodná spolupráca
pridane: 06.03.2010, autor: Matúš Jurík
Medzinárodná spolupráca V Lyone sedím v pracovni šéfa, ktorý sa volá doktor Jacques Robe. Oboznamuje ma so zameraním oddelenia genetiky v Biologickom ústave. Od netrpezlivosti a nedočkavosti sa mi nezvykle trasú ruky. Rád by som všetko vyklopil rýchlo zo seba a oboznámil ho s našimi pokusmi vykonanými doma v Bratislave. O nich ešte vôbec nič netuší. V kufri mám vzorky vysušené vo vákuu. Sú to listy tabaku nakazené našim novým tzv. Enačným vírusom.V špeciálnych malých klietkach som priniesol niekoľko samičiek hmyzu SK-G zo Slovenska, aj parafínové membrány, cez ktoré hmyz môže bez problémov cicať výživný roztok.
„Pozývam Vás na kafé,“ povedal zrazu Jacques Robe.
Vychádzame spolu z miestnosti jeho pracovne a kráčame do bufetu. Kufor zostáva pootvorený, aby mal hmyz dostatok vzduchu. Len nech samičky predčasne neuhynú.
Vtedy som si spomenul na bývalého šéfa, na ten jeho náhly odchod a emigráciu niekam do zahraničia. Bola to pre mňa záhada, rovnako ako objav nášho zvláštneho vírusu...
Ešteže som nemal problémy s hraničnými kontrolami. Nemal som na prevoz vzoriek oprávnenie.
Pri káve som sa rozhodol informovať vedúceho o obsahu svojho kufra. Dostal som to zo seba lámanou francúzštinou.
Keď som skončil, Robe sa usmial a konštatoval pre mňa s nepochopiteľným chladom fakt, že my v Bratislave sme sa určite vo svojich objavoch nezmýlili. Francúzi podobne ako my svoje nové výsledky ešte dovtedy nepublikovali. Nezávisle od nás prišli k rovnakým výsledkom, aké sme dosiahli na našom pracovisku v Bratislave.
„Až na to, že my sme s výskumom už značne pokročili,“ povedal namyslene J. Robe.
„Activity klonovaného hmyzu na našom pracovisku tu v Lyone sledujeme elektronicky. Náš hmyz označujeme ako Gracivora (podľa hmyzu Aphis craccivora). Máme už k dispozícii presné záznamy o správaní hmyzu, o skúšobných vpichoch, o mechanizme prenosu vírusu, ktorý vyvoláva výrastky na koži človeka podobné ako na rastlinách tabaku. Francúzsky vírus a klon Graccivora sú podobné vášmu hmyzu SK-G resp. vírusu, ktorý v Bratislave nazývate Enačný vírus. Náš francúzsky vírus sme izolovali z Graccivora a nález pochádza taktiež z blízkosti jadrovej elektrárne,“ prezradil mi J. Robe.
Spadla zo mňa neistota. V tej chvíli som bol presvedčený, že sa výskum pohne tým správnym smerom, i keď omyl je možný aj vo vede...
Šéf oddelenia genetiky a génových manipulácii Biologického ústavu v Lyone , v ktorom som ešte len včera vybalil kufre, už o ôsmej hodine ráno otvára odborný seminár. Dozvedám sa, že oddelenie pozostáva z desiatich vedeckých pracovníkov, odborníkov v oblasti molekulovej biológie, genetiky a ekológie. Včera sme sa osobne stretli s ich vedúcim, vzájomne sme sa informovali o stave výskumu u nás a vo Francúzku. Hlavou mi prešiel spôsob jeho vyjadrovania. Partenogeneticky sa rozmnožujúce samičky záhadného druhu hmyzu, ktorý sme nazvali SK-G, Francúzi označujú ako Graccivora. Tieto samičky Graccivora rodia potomstvo bez oplodnenia samčekom. Nazývali ich preto tak isto ako my - panny.
„Panna porodila“, so širokým úsmevom na tvári sa vyjadril o rozmnožovaní Graccivora Jaques Robe. Bolo mi celkom jasné o čom hovorí. Potomstvu jednej samičky, rovnako ako my hovoria klon, považujú ho za klon. Klonovaniu, čiže získavaniu potomstva pochádzajúceho z jediného indivídua, som tiež dobre rozumel, no netušil som, že nie všetci kolegovia v laboratóriu sú biológovia. Šéf vysvetľoval z môjho hľadiska samozrejmosti, ako napr. čo je to genetický kód, genetické inžinierstvo, vplyv žiarenia, mutácie a podobne. Povedal napríklad, že genetický kód, to je vlastne kľúč, ktorým sa deje prenos genetickej informácie z reči báz do reči aminokyselín, že bielkoviny sú základné stavebné jednotky živých organizmov.
Keďže som si myslel, že tieto samozrejmosti hovorí preto, že je prítomný vedecký pracovník z malej krajiny z východu Európy, z ktorej možno poznajú len generála M.R. Štefánika a Alexandra Dubčeka, prihlásil som sa do diskusie. Predstavil so sa prítomným na seminári:
„Som M. Žurik, pracoval som vo Virologickom ústave v Bratislave a budem tu u vás pracovať ako virológ.“
Pre ich lepšiu zemepisnú orientáciu som doplnil svoje vystúpenie poznámkou:
„Bratislava je vzdialená asi 50 kilometrov od Viedne.“
Nezdalo sa mi, že sa ich kolektív osobitne vyznal v zemepise. Napriek tomu, keď počuli slovo Viedeň, v miestnosti nastal trochu šum, akože o Viedni vedeli dobre.
Šéf oddelenia mi po seminári vysvetlil, že polovica prítomných sú entomológovia, ktorí sú súčasťou entomologicko-virologického oddelenia. Konečne som sa dozvedel, že v oddelení genetiky majú blízko k rozlúšteniu genetického kódu Graccivora. Rozlúštiť ich genóm, podobne ako sa to len nedávno podarilo v USA u človeka, mali vraj už dávno v programe svojho výskumu.
Chvíľu som premýšľal aj o tom, čo som len nedávno čítal. Uvedomil som si, že súčasná veda dokáže popísať deje, ktoré sa odohrali v prvých minútach alebo dokonca v zlomkoch sekundy po veľkom výbuchu, ktorým sa začala nová história vesmíru, ako aj to, že ľudský genóm je plán života, v ktorom sú informácie pre vytvorenie živého organizmu. Jaques Robe to nazval stavebným plánom, jazykom Boha. Po týchto svojich slovách na chvíľu stratil reč a rozlúčili sme sa s tým, že sa stretneme pravdepodobne počas obedňajšej prestávky, ak nie, istotne popoludní pri káve.
Popoludní sme sa stretli pri káve, potom sme sa odobrali do šéfovej pracovne, v ktorej ma čakal od včera pootvorený kufor, hmyz - klon SK-G a vzorky s vírusovým materiálom zo Slovenska. Pre istotu som skontroloval či sú samičky SK-G nažive.
Odobrali sme sa do jedného z laboratórií, do miestnosti označenej EPG, čo znamenalo elektronické penetračné grafy. Šéf ma zaviedol k jednému z prístrojov.
„Pri cicaní Graccivora vznikajú elektrické zmeny vo vnútri kanálikov ústnych orgánov hmyzu. Súčasťou elektrického okruhu je jedna samička Graccivora. Zaznamenanému signálu hovoríme elektrický penetračný graf, porovnáme grafy klonu SK-G zo Slovenska s naším klonom Graccivora,“ povedal šéf na konci prehliadky laboratória. Črtala sa medzinárodná spolupráca.

