5/Výsledok hodný oslavy

5/Výsledok hodný oslavy

Výsledky hodné oslavy

Doktor Jacques Robe výsledky našej spolupráce považoval za hodné oslavy. V zasadacej miestnosti Biologického ústavu v Lyone sa zhromaždili vedeckí pracovnáci ústavu, živo diskutovali vo dvojiciach okolo stolov naložených dobrotami, rôznymi špecialitami francuzskej kuchyne.
Zoznámil som sa s jedným z entomológov, ktorý ma prekvapil svojimi znalosťami o vyhynutých druhoch hmyzu, ktoré sa uchovali ako skameneliny, svedkovia pradávnej minulosti.
“Druh Aphis craccivora sa pravdepodobne vyskytoval v prírode už pred milionmi rokov. Pozná sa to z tzv. zvyškového žiarenia, povedal.
Nerozumel som celkom dobre, kam mieri svojou poznámkou, dozvedel som sa od neho, že entomológia je jeho koníčkom. Obdivovali sme aj veľkú adaptačnú schopnosť hmyzu počas klimatických a iných zmien na našej planéte. Prišla reč na zvláštne druhy hmyzu, ktoré sa vyskytli na Slovensku a vo Francúzku. Podľa jeho názoru sú to zvyšky vyhynutých druhov.
Robe predniesol najnovšie výsledky:
“Prečítali sme celý genetický kód tohto zvláštneho hmyzu.”
Zdvihol svoj pohár s vínom, aby sme si na tento úspech pripili.
“Na zdravie, na ďaľšie íuspechy!”
Potom vysvetlil, že experimenty budú trvať ešte niekoľko rokov, aby sme sa dostali k cieľu, k preneseniu ľudských génov do genómu hmyzu SK-G zo Slovenska.
“To je absurdné”, povedal entomológ, stojaci vedľa mňa.
“Prečo?” – spýtal som sa.
“Je to predovšetkým nebezpečné. Stratíme kontrolu nad ich množením!”
Viac sa obávam vírusu, ktorý je patogénny…., no vieme o tom svoje, pomyslel som si, keď už takmer končila oslava. Trvala dosť krítko.
Na druhý deň sa v prácach pokračovalo. Našou úlohou bolo preniesť ľudský gén pomocou vhodného vektora (prenášača) do panenských samičiek hmyzu SK-G a hmyzu Graccivora To sa nám podarilo naviazaním ľudských génov na vláknité vírusové častice novoobjavených vírusov , ktoré sú prenosné z rastlín na človeka. Potrebovali sme na to restrikčné enzýmy, ktorými treba vyštiepiť z ľudského genómu (genetického materiálu) presne tú oblasť, ktorú potrebujeme.”
“Všetky naše pokusy s využitím baktérií boli až dosiaľ neúspešné.”, priznal po rokoch predchádzajúcich namáhavých prác šéf J. Robe. Naskytla sa možnosť využitia Enačného vírusu ako vektora ľudského pohlavného génu a jeho inkorporovanie do genómu samičiek hmyzu SK-G.
“A čo ak tento gén zapríčiní liahnutie samčekov?”
“Bolo by to……”
“Až na to, že u podobného hmyzu Aphis cracivora existuje striedanie generácií pohlavných a nepohlavných. Na to by sme nemuseli robiť tieto zložité experimenty, aby sme dokazovali, čo v prírode normálne funguje”, povedal som.
“Moment, my nerobíme to, čo normálne funguje, robíme to, čo v prírode už asi nefunguje. To zvládli a preverili naši entomológovia.”
“Tak to je iné kafé.”
“Teda znova do práce na experimentoch, ktoré musia zatiaľ zostať utajené.”
Prikývol som.
V hlave mi vŕtala emigrácia môjho bratislavského šéfa v čase, keď sa nám celkom darilo. Problémom pre neho nebol elektronický monitorovací systém, ale hlavne skutočnosť, že na Slovensku nastali problémy s financovaním vedy. Toho sa pre zmenu obávajú aj Francúzi.

Možno aj preto spolupracujú s Američanmi, s utajovaným pracoviskom na Floride, ktorí sú v mnohých oblastiach vedy a výskumu, a to aj v genetických manipuláciach a v štúdiu genómu živých orgnizmov, najďalej.
Aké bolo moje pekvapenie, keď som sa od doktora Robeho, ktorý mal kontakty s istým pracoviskom na Floride, dozvedel o emigrantovi zo Slovenska, ktorý má súkromnú lekársku prax na Floride Zhodou okolností bol to môj bývalý šéf doktor Rudolf. Spolupracovali sme s ním pri vývoji vakcíny – očkovacej látky proti Enačnému vírusu. Aj vďaka Rudolfovi všetci pracovníci Biologického ústavu v Lyone ako prví dostali vakcínu proti Enačnému vírusu...
Ľudský gén sa nam podarilo preniesol pomocou vírusu ako vektora do hmyzích embrií. Boli sme blízko k odhaleniu tajomstiev partenogenetického rozmnožovania, ktoré niekoľkonásobne urýchlilo evolúciu v prírode. V nedávnej minulosti sa zdali podobné experimenty absurdné, no teraz je celkom jasné, že sme vykročili do novej vedeckej éry. Dôvod hodný oslavy, pomyslel som si cestou z Lyonu domov, do Bratislavy.