6/Spánok

6/Spánok

Spánok na bratislavskom seminári

Let Paris Orly –Praha prebiehal pokojne. Vedeckému pracovníkovi M. Žurikovi v mysli ešte doznievali ohlasy vedeckých pracovníkov z osláv najnovších výsledkov vedy, dosiahnutých vo Francúzsku, v Lyone, konkrétne v Biologickom ústave.
Na letisku Generála M.R. Štefánika v Bratislave ho čakala rodina, a to po ročnom pobyte v zahraničí.
“Čo si mi priniesol?”, spýtal sa malý synček otca.
Otec synovi podal do ruky vakcínu proti Enačnému vírusu:
“Pani doktorka ťa zaočkuje!”
“Pjeco?, spýtal sa syn.
“Lebo…., no, aby si bol zdravý”, odpovedal otec.
Syn bol zatiaľ s odpoveďou spokojný, bol zdravý, ničomu ešte dobre nerozumel.
Raz bude možno slávny, lebo má slávneho otca, ktorý sa podieľal na nových svetových vedeckých objavoch, o ktorých zatiaľ ak vôbec niekto tušil, tak hádam len vo Virologickom ústave, kde to všetko začalo, pomyslel si Žurik.
“Svetská sláva poľná tráva,” utrúsila poznámku vedcova manželka, ale on len letmo prikývol hlavou, pretože sám si najlepšie vedel predstaviť, čo by to obnášalo.
Keď cenu, tak Nobelovu, za biológiu, to by on bral, pomyslel si, ale neodvážil sa to ani len vysloviť nahlas.
Večerali mimoriadne v slovenskej reštaurácii, dali si bryndzové halušky, chutili mu ako nikdy. Zatúžil po domácej strave, presýtený slimákmi a všakovakými morskými potvorami, hoci proti francúzskej kuchyne osobne nič nemal.
Po príchode do práce, hneď v prvý deň o štrnástej hodine popoludní, tak ako obyčajne, konal sa seminár Virologického ústavu. Na seminári referoval M. Žurik o výsledkoch svojho ročného pracovného pobytu v zahraničí.
Po seminári sa veľa diskutovalo, takmer až do večera o najnovších výsledkoch dosiahnutých v rámci medzinárodnej vedeckej spolupráce, ktorú bolo už naozaj možné teraz nazvať ako francúzsko-americko-slovenská.
Riaditeľ Virologického ústavu v Bratilsave, odborník na evolúciu vírusov, vysoko ocenil výsledky tejto spolupráce. Podľa riaditeľa boli dosiahnuté výsledky prínosom predovšetkým pri vysvetlovaní úlohy vírusov v evolúcii živej prírody.
Vírusy podľa neho síce vyvolávajú nebezpečné choroby, ale počas milionov a miliónov rokov trvajúcej evolúcie mohli slúžiť aj ako vektory, čiže prenášače génov, zodpovedných za dedičnosť.
No, možno je to všetko úplne inak. M.Žurik podriemkával na seminároch Virologického ústavu a aby nič z toho nezabudol, hneď si všetko dôkladne pozapisovl. Svetové objavy sa však konali len v jeho mysli.Namysli a vo sne, ale o tom potom.