Nehoda na Marse

Nehoda na Marse

Povrchový modul sondy Mars Explorer sa rútil najvyššou možnou rýchlosťou. Spod kolies odskakovali malé kamienky a kúdol prachu za vozidlom sa krútil ako dlhý červený had. Jedným zo sponzorov misie bola automobilka BMW, ktorá si želala zopár záberov Marsu rozmazaného rýchlosťou.
Zákrutu za kameňom nazývaným familiárne Ten hlúpy šuter zvládol modul takmer bez pribrzdenia.
Na základe radarových máp ho tu mala čakať niekoľko kilometrov dlhá rovinka. Na základe reality ho tu čakala čelná zrážka.

„Chcete mi povedať, že Mars Explorer sa zrazil s Mars Roverom?“ opýtal sa veliteľ francúzsko-britskej misie asi
po stý raz. Pri každej otázke musel potláčať túžbu naliať si veľký pohár whisky. Úspešný bol zhruba v 98 percentách prípadov.
„No viete, pane,“ nesmelo pípol hlavný navigátor „my si myslíme, že Američania nám nedali prednosť v jazde.“
„To že si myslíme?“ zatiahol nedôverčivo veliteľ.
„Na celej blbej planéte sú dve vozidlá schopné pohybu a nám sa podarí spraviť z nich hromadu zberných surovín !“ Pomaly sa nadýchol a v duchu počítal do desať. Potom ešte raz. A hneď nato znovu. Výsledok sa nedostavil.
„Bol ten americký šrot veľmi drahý ?“ Na odpoveď musel hodnú chvíľu čakať. Napriek tomu, že v miestnosti bolo okrem veliteľa ďalších päť ľudí, všetci sa zahľadeli na hlavného navigátora, ktorý už raz prejavil toľko odvahy a nerozumu, že sa ozval.
Nič iného mu nezostávalo ani teraz: „Dva nanospektrálne analyzátory, sonda, termokamery...“
„Koľko?“
„Spolu trikrát toľko peňazí, čo my. Ale,“ poponáhľal sa navigátor, „my si myslíme, že nie sme na vine.“
„Nie? A to už prečo ?“ Zúfalstvo vo veliteľovom hlase by rozplakalo aj Smejúceho sa Budhu.
„Viete, keď už sme teda francúzsko-britský projekt, tak sme ako mysleli, že...skrátka, že môžeme jazdiť po oboch stranách cesty.“
Veliteľ si nalial veľký pohár whisky.

Nemenej napätá situácia bola aj v Prezidentskej sále. Slovo mal práve americký prezident George Kush. Už oznámil, že havária bol teroristický akt a prítomní prezidenti potichu uzatvárali stávky, či vyhlási Európu za súčasť blízkovýchodnej Osi zla. Francúzsky prezident Jacques Iraque stavil tri eurá a Korziku na to, že tak urobí. Len skupina okolo ruského prezidenta dávala najavo okatý nezáujem a hrala šach. Napriek tomu, že Prezidentská sála bola oválna, darilo sa im pôsobiť dojmom, že sedia v rohu.
V skutočnosti bol celý problém už dávno vyriešený. Japonský vedecký ústav horlivo dokončoval svoju sondu, aby mohla vyraziť na miesto nehody. Vlastne by štart mal prebehnúť už v týchto chvíľach. Jacque Iraque hodil pohľad na hodinky. Na malom televízore pri jeho kresle sa práve začal priamy prenos. Prekladateľ tlmočil do angličtiny chvály na sondu Dúhový bojovník. Po prílete na miesto nehody sa z tela modulu vysunie obrovská turbína, ktorá odfúkne prach z oboch strojov i okolia zrážky. Potom hydraulická ruka s dokonalou presnosťou obkreslí kriedou obe havarované vozidlá a odfotografuje ich. Nakoniec odtiahne oba moduly na miesto montážneho depa, ktoré sa podľa plánov NASA má začať stavať na Marse už o 25 rokov. Snímky potom odošle na policajnú stanicu na ďalšie skúmanie.

Ten istý televízny prenos sledoval aj turecký kozmonaut
na medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Nie, že by ho veľmi zaujímal. Po anglicky hovoril veľmi chabo, na čom však nezáležalo, keďže jedinú spoločnosť mu robil španielsky kozmonaut, ktorý vedel po anglicky ešte horšie. Celý tento vesmír bol pekne na hovno. Iste, trocha vzrušenia pri ceste tam si človek užije, ale exkluzívny pohľad na hviezdy začne po niekoľkých mesiacoch človeka skutočne ubíjať. Celé to bolo nesmierne nedoriešené, tento vesmír. Čo nedoriešené! Na hovno to bolo! Tak napríklad jedna z vecí, ktoré ho rozčuľovali :
Keď sa chcel ako správny moslim pomodliť obrátený smerom na východ, kam sa obrátil ? Trvalo mu dlho, než túto dilemu vyriešil tak, že sa modlil smerom k servisnému úseku vyrobenému v Rusku. Ale bolo to na... V mysli sa napomenul, že by nemal toľko hrešiť. Lenivo sa presunul k okienku z ktorého videl, ako sa japonský Dúhový bojovník odpája od nosnej rakety. Ladným oblúkom sa oslobodil z objatia obežnej dráhy a esteticky dokonalou krivkou narazil do solárneho panelu vesmírnej stanice ISS, odtrhol ho a pokračoval v ceste nevedno kam, určite však nie na Mars. Turecký kozmonaut sa utvrdil v presvedčení, že vesmír je na hovno.

V Prezidentskej sále to vrelo. Cez telemost mal najprv vystúpiť veliteľ britsko-francúzskej misie. K spojeniu nedošlo podľa zákulisných informácií preto, že bol spitý na mol. Ďalšie vysvetlenie mal podať hlavný japonský navigátor. Ukázalo sa však, že spáchal seppuku, čo na chvíľu nesmierne splietlo nemeckého prezidenta Helmuta Coola, ktorý to považoval za nejaký druh karaoke a mal v úmysle sa pridať.
Po vysvetlení nepríjemného omylu si slovo opäť vyžiadal americký prezident. Jeho druhý dnešný prejav bol oveľa menej zápalistý a znel takto : „...tak na to zabudnime.“ Následne George Kush opustil sálu a odletel na Nesmierne Dôležité Rokovanie o rezervácii pre bobry na Aljaške.
Chaos v sále by bol trval azda večne, keby sa predsa-len nepodarilo nadviazať spojenie s nejakým kompetentným a hlavne živým japonským inžinierom. Nízky človek so strapatou hlavou nervózne uhýbal očami objektívu kamery: „Nevieme my čo sa stalo! Ó nie, nevieme. Najmodernejšie navigačné programy sme my mali, ako tie moduly na Marse! Ó áno, Microsoft Space Navigator sme my mali... Nerozumieme my tomu!“

Udalosti nasledujúcich dní sa dali zhrnúť ako séria žiadostí o ospravedlnenie na medzištátnej úrovni a žalôb na spoločnosť Microsoft. Všetky však boli opäť stiahnuté, len čo si právnici dočítali dokumenty, ktoré si pri inštalácii programu nikto nečíta.
Celý škandál médiá živili tak dlho, kým o ňom bol ešte niekto ochotný počúvať a vyzeralo to tak, že sa na celú vec pomaličky zabudne. Nemalo sa to však stať a postarala sa o to sonda Dúhový bojovník, ktorá bez akéhokoľvek kontaktu s domovskou planétou uháňala vesmírom. Zrážka s vemírnou stanicou ISS mala byť len prvou z dvoch havárií počas jej krátkej histórie. A tento druhý náraz bude mať oveľa viac následkov ako zlú náladu tureckého kozmonauta...

Autor: MIK ( príspevok z diskusii na zive.sk )