Tichý šum zvnútra mušle

Tichý šum zvnútra mušle

Tichý šum zvútra mušle

Michal prelistoval mesiac staré slovenské noviny a chvíľu pozoroval vlnenie mora vo veľkom zrkadle na stene oproti pohovke. Zdalo sa mu, že morské vlny dosahovali výšku okien na treťom poschodí ubytovne, kam sa presťahoval nedávno z nevyhovujúceho hotela. Po predchádzajúcich peripetiách s ubytovaním celkom dobre sa cítil blízko mora, aj keď vzduch bol pre neho nepríjemne vlhký, trochu “prisolený” morskými výparmi. Keď skončil s pozorovaním mora, spravil menší nákup potravín, cigariet a rumu a vypil pohárik, z obavy, aby nechytil cudzokrajnú chorobu. Spolubívajúci Richard bol Slovák, zoznámil Michala s Kubánkou Monikou, svojou dcérou. Bola u Richarda na návšteve. Pozvali Michala na kávu, ale neprijal ich pozvanie, podriemkával na pohovke a zaspal. Nezvykol inokedy spať cez deň a už vonkoncom nie večer.
Zvečerievalo sa, Monika sa vrátila na izbu skôr ako jej otec, pretože sa v niečom s ním nedohodla. Michal zrazu chodil po izbe s vankúšom, stískajúc ho ako milenku oboma rukami...
Nepozdávalo sa jej toto jeho správanie, ale hneď mu pomohla, aby si znova ľahol a spal v posteli.
Zatiaľ Michala chytala nočná mora. Zrazu ako kormorán poletoval nad morskými vlnami. Z rešpektu nad príťažlivou silou mora sa potil na celom tele, potom sa rozpačito prebúdzal, a mal pocit akoby znova prichádzal k zmyslom.
Odpútal sa od vankúša zvlhčeného vlastným potom. Až keď otvoril oči a videl, že k nemu prišla Monika, z jej pohľadu ho chytala mdloba, točila sa mu hlava, ako keby sa pozeral do hlbokej studne. Ale “potápali” sa len jeho myšlienky so všetkými túžbami…., ležal v posteli.
“Máte horúčku Michal, volala som lekára,” ppvedala.
Cítil, že mal naozaj horúčku. Keď prišiel lekár, vzali ho do nemocnice v centre Havany a umiestnili ho na mnemocničné lôžko.
“Správali ste sa zvláštne”, povedala sestra z nočnej služby a priložila mu dľaň na čelo. Spomenul si, že prišiel lekár, vysvetloval sestre niečo o epidémii meningoencefalitídy – smrteľnom bakterálnom zápale mozgu. Potom mu zmerali teplotu. Mal horúčku okolo 39 C a lekár odporučil ihneď podávať antibiotika. Vtedy bol takmer presvedčený, že sa nakazil meningoencefalitídou, o ktorej počul hovoriť.To ho vydesilo. Nerátal s tým. V noci nemohol spať, rozmýšľal a rozoberal všetko, čo sa udialo. Robil svoju anamnézu a spytoval si svedomie, či nezannedbal niečo z vlastnej viny. Nebyť v nemocnici, zbalil by si kufre a odcestoval….., ale to sa mal rozhodnúť skôr, keď býval v starom hotely, kde voda tiekla len predpludním od desiatej do dvanástej hodiny. Podľa hotelového poriadku bol oblok v izbe permanentne zatvorený a zastretý závesom, aby sa neprehrievala izba. Večer stál celé hodiny vo vani s vodou po členky, aby sa trochu schladil. Vymyslel možnosť dezinfikovať vodu riedením s domácou slivovicou jedna ku jednej. Alkohol v malých dávkach neškodil ani tu na Kube, nech sa pil v akomkoľvek množstve. Lenže dávno nebol, pretože sa naša slivovička dávno pominula.
Zachránili ho tri podnechtové infekcie na pravej nohe, exem na ruke a pásový opar. Zľutovali sa nad ním dobrosrdeční Kubánci a presťahovali ho do ubytovne, kde boli normálne podmioenky. Vytúžené potraviny, cigarety, dosť silné pre fajčiara ako on a celkom samozrejmý bol svetlý a tmavý rum – Havana club. Nemiešal ho, raz pil svetlý, raz tmavý, to by nebol jeho hlavný problém. Nepríjmmé bolo, že to dopadlo tak, ako to dopadlo. Bol maród a potil sa v posteli.
Našťastie už po týždni sa ukázalo, že, že horúčkovité ochorenie nebolo také vážné, ako sa spočiatku zdalo. Vrátil sa na ubytovnu a chodil do práce.
Aj po návrate z nemocnice býval Michal s Richardom. Obaja boli zoológovia a spočiatku si aj rozumeli. Richard ho poučil o tunajších pomeroch a možnostiach ako tráviť víkendy.
Pri svojom minulom pôsobení v Havane sa Richard zoznámil s domorodkýňami. Zrazu s s toho vykľulo, že v nedeľu prídu na návštevu.
Vtedy sa Michal ostíchavo spýtal Richarda: “A koľkože ich bude?” “Dve” – uškrnul sa na neho Richard, akoby mu chcel na značiť, že s jednou môže počítať.
Avizovaná návšteva prišla v nedeľu predpoludním. Dve dámy právom pripomínali Michalovi starú matku s vnučkou. Richard ho požiadal, aby sa šiel niekam poprechádzať a odrazu zmenil svoj názor. Vzal návštevníčky niekam k moru.
Len čo návštevníčky odišli s Richardom, prišla Monika s obedom, oznámila, že môžu spolu obedovať kurča. Nazvala ho „baletka.“
„Bez Richarda?“ spýtal sa prekvapene.
„Áno bez“...., povedala po chvíli ticha.
Obedovali baletku spolu, v pohode, až kým sa nedozvedeli nepríjemnú udalosť.
Richard sa snažil v zlom počasí plávať k pobrežiu, v miestach, kde to bolo nebezpečné. Precenil svoje plavecké schopnosti, vlny s ním pohadzovali, kým sa celý zmordovaný nedostal na breh. Dve spoločníčky sa stihli na odľahlom mieste len bezmocne prizerať. Nedokázali by mu pomôcť a mal veľké šťastie, že vtedy neprišiel o život. Na krátky čas bol v nemocnici.
„Je mi to veľmi ľúto“ , povedal Michal Monike. Po chvíli ticha sa premohla: „Som z toho naozaj šokovaná, “povedala. Odišla za Richardom do nemocnice.
O pár dní dostal Michal zvláštny list. Monika písala, že tie dve dámy, ktoré v nedeľu prišli na návštevu, boli jej matka a jej nevlastná sestra.
„Pozývam ťa na pláž, napísala vtedy, potom to isté zopakovala, keď sa stretli. Skutočne boli spolu na blízkej pláži. V priehľadnom a čistom mori ulovili veľkú mušľu, ktorú si odniesol domov. Monika sa mu páčila od prvej chvíle, keď sa stretli. Michal mal dojem, že to bolo obojstranné.
Mesiac po návrate z Havany napísala Monika list Michalovi domov do Bratislavy. Mohli by osláviť jej dvadsiate prvé narodeniny spolu u neho v Bratislave.
Po roku sa bez veľkej slávy vzali. Pozvali na malú hostinu aj Richarda, ktorý veľa rozprával o sebe, ale Michal počúval jedným uchom dnu a druhým von. Taký bol zamilovaný.
Okrúhle výročie svadby oslavovali po mnohých rokoch v istom hoteli. Moniku niečo ťažilo. Len čo sa jej pozrel do očí, rozhovorila sa.
„Dvadsať rokov po svadbe nevieš o mne ani o mojej matke takmer nič. Nezaujíma ťa ako sme žili...“
„Som samé ucho“, odpovedal.
„Moja matka bola...., no živila sa prostitúciou, ale dosť rýchlo s tým skončila. Otehotnela. Potrat neprichádzal do úvahy..., údajne bol možný za pol litra krvi, ktorú by daroval biologický otec, no moja matka ani nevedela, kto ním bol“, povedala a vypadli jej slzy.
„To znamená, že si...“, nedopovedal, zovrelo mu hrdlo,...........že som ťa klamala. Nikdy som nepoznala svojho otca. Richard nebol môj otec, prepáč mi to, nechcela so ťa sklamať, ale ani stratiť. Predovšetkým som ťa nechcela stratiť...“,zavzdychala.
„No a čo teraz Čo ti mám prepáčiť. Vieš dobre, že pocit samoty je pre každého najhorší! Platí to aj o nás dvoch?“ Samozrejme! Lenže Richardovi som len varila a upratovala som,“ odpovedala. Keď sa vrátili z reštaurácie domov, priniesla so sekretára mušľu a priložila mu ju k uchu. Neprekvapil sa, nestalo s to po prvý raz. Z jej vnútra počul akoby ticho hustlo. Zázračná mušľa, pomyslel si. Dal ju Monike do dlane a prial si, aby mala pocit mora, ktoré on kedysi obdivoval v zrkadle aj v skutočnosti. Monika a Michal svoj životný príbeh netajili, podelili sa s ním. Znel ako tichý šum zvnútra mušle.